Etikoterápia
vychádza z vplyvu negatívnych
pocitov na dušu. Keďže je pre nás zdravie najdôležitejšie a poznáme 7
najdôležitejších pocitov, ktoré nám
zdravie poškodzujú, potom si každý sám môže postrážiť, aby mu niektorý z
nich nevletel do duše a nevzal mu zdravie. Ktoré sú tie negatívna pocity? - závisť,
nenávisť, krivda, zloba, ľútosť, strach alebo trápenie sa za iných.
Ak niektorý z týchto pocitov ľudia „pustia do svojho vnútra", tak za všetky
následky nesú sami zodpovednosť. Už
Sokrates povedal, že telo
je iba obalom duše . Ak ochorie duša, ochorie aj telo. Všetkých
tisíc diagnóz ktoré poznáme sú tie, ktoré vznikajú, keď sa nabúra ľudská duša.
Více čtěte zde...
Čo
je to duša? Ako s ňou spolupracujeme? Ak ju nechápeme tak, že s ňou môžeme
spolupracovať, tak sa ďalej ani nedostaneme. Naša duša sídli v Solar Plexe (slnečná pleteň) pod
hrudnou kosťou v strede. Niet v človeku väčšieho bohatstva ako je jeho
duša. S dušou treba spolupracovať. Ak sa
o dušu nestaráme, potom to vedie k psychosomatickým chorobám, čo sa už dnes pripúšťa,
aj keď veľmi opatrne. Pre každého je najdôležitejšie jeho zdravie. Pre každého,
kto má viac ako 18 rokov, je najdôležitejším človekom v jeho živote on sám.
Miluj sám seba - nie je v tom pýcha alebo sebectvo.
Ktosi
múdry povedal: nech
myšlienka neopustí miestnosť, v ktorej sme . Ak si uvedomíte,
že máte tendencie riešiť veci spätne, baviť sa o tom čo bolo alebo utekáte do
budúcnosti a že čo bude keď... tak vždy utekáme dopredu alebo dozadu,
a len preto, lebo nechceme byť teraz. Keď utekáme späť, tak tu nie sme,
tam sú iba spomienky. Keď utekáme dopredu, tam ešte nie sme. Tam je hypotéza.
Ale keď riešim TERAZ, tak som TU. Keď máme neporiadok v duši, tak nechceme
riešiť teraz, lebo do toho by sme museli zahrnúť seba a uvedomiť si svoj stav.
Toto sú kroky, ktorými sa človek dostáva k pravde o sebe. Keď sa prinútite tu a
teraz, zistíte: jeden nevyriešený problém, druhý, tretí - a obecne sa to nazve
stres. Módne slovo, ľudia sa toho chytajú, vytvárajú sa antistresové programy,
pričom nie je možné
zachraňovať človeka, ak sa on sám zachraňovať nechce.
Nehovoriac o tom, že stres je také všetko zahrňujúce a nič nehovoriace slovo.
Vytvárajme
si taký vzťah k sebe, aby sme dozerali na vstupný problém, ktoré môžeme
zvládnuť a také, do ktorých ešte nemôžeme vstúpiť, treba nechať na neskôr. Tak
sa dostávame k elementárnemu chápaniu seba samého. Aby človek mal motiváciu,
ako s tým zachádzať a potom posunieme to ďalej. Ak sa o to nebudeme starať,
začne nám to prerastať cez hlavu, dušička sa začne lámať a začnú si to odnášať
orgány. Neexistuje
zdravá duša a choré telo, tak ako neexistuje chorá duša a zdravé telo .
Najlepšie
sú na tom ľudia, ktorí vnímajú stav duše. Teda vnímajú pohodu a tiež nepohodu.
Keď človek nechce vnímať stav nepohody alebo je toho príliš veľa, tak musí
dôjsť k niečomu, čo ho posunie do iných zážitkov. Každý orgán v tele má okrem
svojho fyziologického poslania aj svoju duchovnú dimenziu. Napr. žalúdok a hrubé črevo sú kontrolované
strachom . Keď sa mi začína objavovať nejaký problém s hrubým
črevom - hemoroidy, zápchy, atď. a kto vie niečo o meridiánoch, ktoré
kontrolujú nejaký sval alebo svalovú skupinu a dávajú informáciu skôr, ako sa
ten orgán začne rozpadávať, vie o čom hovoríme. Cez meridián hrubého čreva nás môže bolieť rameno .
Pôjdeme k lekárovi a on povie, že sú to roky, pichne tam injekciu. Tým sa otupí
bolesť, čo je reč tela - zatlčieme prejav tela a vznikne následný problém
(podľa piatich elementov hrubé črevo vyživuje obličky a jeho párový orgán,
močový mechúr), obličky.
Obličky
sa energeticky oslabia kvôli neusporiadaným medziľudským vzťahom . Nejde vždy
o to, či ste s niekým pohádaný. Ide o to, koho si nosíme v sebe, koho nemôžeme
spracovať, kto nám vadí. Nevyrovnaný medziľudský vzťah vedie k vnútornej
agresii, to vedie k nadprodukcii adrenalínu a ten sa usadzuje v obličkách. Z
toho sú obličkové kamene. To ale pokračuje
cez meridián obličiek - opúchajú členky alebo je problém s dýchaním,
bolesť za hrudnou kosťou.
Čo
je to chrípka? Sú to neusporiadané obličky a do toho príde bacil . Normálne
sme schopní spracovať kde-čo, ale v momente, keď je niečo neusporiadané, stačí
akýkoľvek závan zvonku a máme chrípku.
Po
obličkách pokračuje močový
mechúr . Dráha močového mechúra začína medzi očami, ide cez
hlavu, tam sa to rozchádza a kontroluje chrbtové vzpriamovače a krúti sa to.
Zdvojená dráha sa spája pod kolenom
a končí pod malíčkom na nohe. Celá
chrbtica je problémom močového mechúra. Jeden problém zo sto
je skutočný problém s chrbticou. Inak je
to záležitosť chrbtového svalstva, ktoré na základe toho, že cez ne prechádzajú
dráhy močového mechúra a ktoré paralyzujú tieto svaly, nám znemožnia pohyb /hexenšus,
úsad/. Je to záležitosť svalstva. Chrbtica nebolí. To sú omyly, ktoré medicína
produkuje, aby nemusela akceptovať energetické súvislosti v tele. Iné je, ak sú
polámané platničky, keď je veľký nedostatok vápnika a dochádza k vydieraniu
alebo vzniká Bechterev. Ale to sú výnimky. Už len to, že začíname mať nádchu a ja som prechladol ...
Podstatné je to, že mi tečie z nosa, niečo
alebo niekoho som niekde nezvládol, scvrkli sa mi obličky ... Ja by som mal hľadať, čo kde mám
nevyriešené a tým sa mi vyrieši problém s nádchou . Toto je
hľadanie cesty k sebe. Ak sa „rozbehnú" obličky a močový mechúr, u žien začnú
gynekologické problémy, u mužov problémy s prostatou. Toto je tiež jedna z
dvoch príčin neplodnosti. Problém prostaty môže napr. spočívať v tom, že sú
neporiadky medzi človekom a napr. s jeho svokrou. Nevedia sa dohovoriť, stále
ho to štve, tak sa to prejaví.
K
duši /solar
plexus/ patrí 6 základných orgánov: žlčník, pečeň, slinivka,
slezina, žalúdok a
nadľadvinky. Keď dušička začne strádať, orgány jeden za druhým
začínajú vypovedávať službu alebo aspoň zhoršujú svoju aktivitu. Žlčník a
pečeň sú tzv.lapačmi všetkých našich
zážitkových problémov. Trápi vás niečo? Naštval vás niekto? Nemôžete niekomu
niečo odpustiť? Požičali ste niekomu peniaze a nevrátil vám? Chce si niekto
požičať peniaze a nechcete mu ich dať? Hryzie vás žlčník. Preto, lebo sa
staviame do polohy napätia.
Žlčník
je síce po pravej strane, ale dráha žlčníka začína tu pri vonkajšom očnom kútiku a ide cez hlavu.
Preto sú migrenózne stavy, bolí
hlava - to je žlčník . Prebúdzate sa v noci? Medzi ll.00 a l
hodinou v noci je jeho najväčšia aktivita, takže preto sa prebúdzame. Keď má
niekto ráno pocit, že vidí horšie, je to preto, lebo zaspáva s nejakým
problémom. A trvá to nejaké dve hodiny, kým sa rozkuká. Je to už na hrane, keď
človek funguje ako-tak bez okuliarov, ale už žlčník upozorňuje, že sa začína
trápiť a je v nás problém, ktorý nemáme vyriešený. Dráha žlčníka vychádza zo spodiny
lebečnej a kontroluje nám šijové svalstvo. To, čomu sa hovorí
krčná chrbtica, tak to s krčnou chrbticou nemá vôbec nič. Ide o kŕč šijového
svalstva. Stuhne to - žlčník volá o pomoc. Kto má vyoperovaný žlčník, nevyrieši
vôbec nič, lebo energetické dráhy žlčníka zostávajú do konca života. Žlčníková
dráha prechádza ramenom, kontroluje medzirebrové svalstvo, ale aj bedrové kĺby
a kolená. Problém s
bedrovým kĺbom je jednoznačne žlčník. O kolená sa okrem žlčníka ešte delí
pečeň a slezina. Keď sa robia totálne endoprotézy, určite ich
nie je toľko treba. To že kĺb bolí, to nie je záležitosť opotrebovaného kĺbu,
to sú bolesti všetkého dookola.
Nedá
sa utiecť pred problémom. Ak ho nebudete riešiť, kým ho nepomenujete, tak on sa
nezruší. Krivda cvičí s každým tretím. Ľútosť
je najzradnejší pocit, ktorý existuje. Všetky ostatné pocity sa
dajú človeku vyhovoriť, ale ľútosť nie. Okolo ľútostivého človeka sa chodí ako
okolo malomocného, aby sa o neho nikto neotrel, lebo on je ľútostivý a z ľútosti je najviac rakoviny.
Strach
je pocit, ktorý nemá žiadnu hodnotu. Trápiť sa pre iného je nezmysel,
pretože my môžeme pomôcť inému, ale trápiť sa nemá význam. Ak problém ktorý
vnímame, s nami cvičí a my ho nájdeme, pretože ho chceme nájsť a pomenujeme ho
- problém sa vyrieši. Krivda
- on nám síce ublížil, ale zastreliť ho nemôžem, ani prejsť
autom, asi mu budem musieť odpustiť. Bez
odpustenia niet uzdravenia . To nie je problém toho človeka, to
je váš problém. Treba si nakrokovať čo ma rozhodilo, čo ma trápi a dať tomu
názov. Pomenovaný
problém prestáva byť problémom. Pomenovaním problému sa
dostávame v 90 % späť do pohody. Sú ale ľudia, ktorí prešli v živote všeličím a
nepoučili sa. Chodia na pripínačkách, pritom ich rozhadzujú ďalej a sťažujú sa,
aký majú ťažký život. Musíme ísť do pomenovávania elementárnych príčin našich
nešťastných pocitov.
Pečeň.
Je to najväčšie tkanivo v tele. Ak nedostáva dosť energie, už je to vážne
a naštartuje ďalší problém - pľúca, srdečný obal. Preto sú časté nočné
úmrtia (medzi 1.00 a
3.00 hodinou v noci má pečeň najväčšiu aktivitu). Keď pečeň zaberie a nemá dosť
energie, ľudia mávajú v noci kŕče, prebúdzajú sa v noci, lebo im je zle alebo
si pečeň zoberie energiu zo srdca a srdce sa zastaví. Cez pečeň prechádza úplne
všetko. Každý z nás tam má nazbieraných veľa nešťastných vecí a preto si musíme
„ošetrovať" deštruktívne pocity. Cez pečeň ide ľútosť, úzkosť, strach,
ale tiež zloba, zlosť, krivdy a pečeň sa stará aj o nízky krvný tlak.
Obličky robia vysoký
krvný tlak, pečeň nízky. V spojitosti s pečeňou sa prejavuje nedostatok horčíka ,
(modriny) a keď je nedostatok železa tak je chudokrvnosť, zle sa prenáša kyslík
do mozgu a je z toho únava.
Únavový
syndróm je
záležitosťou nedostatočnej funkčnosti obličiek. Najhoršie je to, že pečeň
nebolí. Ak iné orgány upozornia bolesťou, pečeň nikdy. Môže iba ak nafukovať.
Ale medzi tým pokazia čo sa dá, pretože ak
pečeň dobre nefunguje, tak: 1. zhoršuje sa metabolizmus. Plynatosť,
meteorizmus, bublanie v tele, sklony k hnačkám, aj nechutenstvo (v
pude sebazáchovy majú nadprodukciu štiav v žalúdku, ten odmieta stravu), až po
nedostatočné čistenie tkanív, lebo je nedostatočný krvný tlak, takže sa nečistí
tkanivo. Hrozí, že lymfa,
ktorá je vytlačovaná z vlásočníc krvného systému do tkaniva, sa niekde zastaví,
vznikne z toho lymfatický uzlík, je z toho nádor.
Glaukomické
zmeny na očiach - zákaly.
To je tiež od pečene. Škvrny - hovorí sa tomu starecké škvrny.
Nie, to sú pečeňové škvrny. Nie je to závislé na veku, je to závislé na stave
duše. Prečo sa to prisudzuje staršej generácii? Starí rodičia si mysleli, že
keď dajú deťom všetko, že sa dočkajú vďačnosti, ale to je hrubý omyl. Je to
záležitosť trápenia sa, strádania, atď.
Slezina
a slinivka . Slezina je orgán, o ktorom sa ešte pred takými 10 rokmi
hovorilo, že je celkom zbytočný a keď sa nevedelo kde sa chytiť problému s
krvou, tak sa slezina vyoperovala. Lebo slezina je odstredivka pre
odstraňovanie práve tých lymfatických nečistôt, (lymfa je telová miazga,
tekutina) ktoré ako sa lymfa uvoľňuje z krvi a je tlačená cez svalové vlákna,
nabaľuje na seba tuky, cukry, kdečo, na druhej strane sú to vlásočnice žilného
systému ktoré to do seba naberú. Pretlačí sa to cez slezinu, slezina to
vytiahne a tak to v tele funguje. Keď
slezina začne chátrať , dôsledky sú zreteľné, lebo z krvného riečišťa sa stala stoka.
Poškodenie sleziny nastáva pocitom osamelosti. Bolia od toho kolená z vnútornej
strany a je to cítiť pri chôdzi z kopca alebo zo schodov. Ak nás bolia kolená do kopca, je to
pečeň a žlčník.
Keď
sa toto stane a vy viete o čom je reč, dobre je dať si otázku: kto mi chýba,
prečo sa trápim...? Opäť je to otočenie sa do svojho vnútra. Uvedomme si, že
zase si vytváram v sebe nejaký neporiadok, ktorý je mojim produktom
a vôbec mi nikto nemusel ublížiť.... Všetko je našim produktom. Celé
prežívanie života v srdci. Ak si tu vytvorím ťažký pocit ľútosti, krívd, tak
život je jedno veľké slzavé údolie. Urobme si poriadok v sebe, aby sme sa
zbavili neporiadku a v týchto intenciách je aj vonkajšia pohoda. Nehovoriac o
tom, že čo sme, to
vyžarujeme. Ak sme v pohode, táto pohoda z nás vyžaruje a
takých ľudí stretávame. Stretávame sa s ľuďmi - rovný rovného si hľadá. Na
tomto princípe funguje aj združovanie.
Pojem
starecká cukrovka - to nie je pravda, to je len preto, lebo vo
vyššom veku je to najčastejšie. Deti odišli, nechali nás tak. Toto nešťastie v
podstate oslovuje pankreas. Pankreas
sa nerozpadne z iného dôvodu ako z vnútorného nešťastia . Ak to
nie je veľmi dramatické, tak to pri pankrease zostane, ale ak je to dramatické, tak je z toho rakovina. To,
že tam začne chaotický výboj buniek, to už je ďalšia vec.
Nikto,
kto je chorý si nezaslúži zľutovanie. Chorému máme pomôcť, ale nie ho ľutovať.
To je to isté, ako keď sa kolega opije niekde v krčme a my budeme nad ním
plakať. Nebudeme, odsúdime ho. Veľmi rýchlo. Treba sa naučit sa pozerať na svet
triezvo. Preto hľadajme cestu k sebe, rozpúšťajme v sebe vnútorné tenzie. Komu
to nejde, tak sa snažte - nájdite si niekoho na komunikáciu, je treba zvoliť
nejaký spôsob, lebo nedá sa stále ísť jedným smerom.
Nadobličky.
Je
to najcitlivejší orgán endokrinného systému. Vyrába 60 látok. Patria sem všetky
antialergény. Vďaka funkčnosti nadobličiek nebudú mať deti alergiu a ani vy.
Nebude vitiligo, padanie vlasov, AIDS, SARS, atď. Máme v sebe všetko.
Nadobličky začnú vynechávať aj vtedy, keď je problém so žlčníkom a pečeňou. Tým
sa nabúra základná funkcia hormónov, feromónov, atď. Začíname tratiť náladu.
Cez „poriadok" ktorý sa v nás deje prestávajú sa produkovať hormóny
„zodpovedné" za našu náladu.
Už
len zamyslieť sa sám nad sebou je obrovský štart pre človeka, už len to chcenie
: chcieť začať riešiť môj vzťah. Hoci len tým, že si nebudem pripúšťať veci,
ktoré nemôžem zmeniť.
Pripomínam
Františka z Asisi, ktorý hovoril: Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal
veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť
môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého. Keď máte nejakú zlú myšlienku, zabudnete na
ňu, ale už ju máte tam a ona s vami pracuje.
Skúste ich napísať, na
papier „hodiť" akýkoľvek negatívny problém, lebo už tým sa
toho problému zriekame. Je to vaša cesta, ako začať so sebou robiť poriadky. Je
to jeden z prvých krokov.
Srdce.
Srdcový obal. Pľúca. (4. čakra). Skutočných problémov so srdcom
nebýva až tak veľa. Skôr ide o jeho okolie. Perikard - osrdečník je spojený so stavmi
úzkosti a ľudia to prenášajú na srdce. Je to o nevedomosti a o ochote čosi si
priznať. Namiesto toho, aby človek, ktorý už trošku čosi vie si povedal - aha,
pichá ma pri srdiečku - to znamená - je tu akési upozornenie, že čosi mi
nevychádza. Múdry človek povie: aha, tak to je asi to, že mám ísť zajtra tam a
tam a mne sa nechce a mám z toho strach. Ak si to prizná, zverbalizuje to a
rozíde sa to. Perikard nie je nebezpečný z hľadiska zdravotného, skôr z
hľadiska psychického a jeho dopadu. Zverbalizovaný
problém prestáva byť problémom. Ale čo sa stane - ľudia začnú
mať strach, čím si umocnia úzkosti a potom sa to už roztáča. V najlepšom
prípade sa to pomenuje angina pectoris, príp.človek skončí na chorobnom
„rozbehnutí sa" nejakého iného orgánu. Od
perikardu nás tiež môže bolieť ruka, bolia od neho aj ženské prsia zboku.
Keď je to „nešťastné" u žien, tak v
miestach, kde je dráha perikardu, sa robia uzliny . Tie uzliny
sa vytvorili až po strachu.
Pľúca.
Je to párový orgán
hrubého čreva. A
každý pľúcny problém je v spojitosti so strachom. Niekto
povie, no dobre, ale keď je nejaká infekcia, no čo už! Nuž, keď je človek v
pohode, tak mu to nevadí. Všetko čaká iba na našu nepripravenosť. Keď budeme v
pohode, môžeme chodiť v mraze s krátkym rukávom a neochorieme.
Keď mám v poriadku
dušu, mám funkčnú pečeň.
Keď mám perfektnú
pečeň, mám dobrý krvný tlak.
Keď mám dobrý krvný
tlak, vrátane dostatku železa, tak mi dobre funguje mozog.
Keď
dostatočne funguje mozog, funguje aj termoregulačné centrum. Je to o tom, že
človek chce so sebou niečo robiť a vie, že poriadok v duši je určujúci pre
čokoľvek.
Treba
si uvedomiť, že je tu súvis s
energetickými dráhami .
Napr.
ruka - je spojená s energetickými
dráhami srdca, osrdečníka, pľúc, tenkého i hrubého čreva - týchto 5 dráh si
ruku „rozobralo". Najčastejšie to býva hrubé črevo. Preto nemôžeme kývať rukou.
Môžeme robiť akúkoľvek činnosť, teda ak si presilíme ruku treba vedieť, že každý natiahnutý /presilený/ sval sa
upraví do 48 hodín. To čo je potom, už je problém. Cez toto
miesto sa hlási niektorá energetická dráha. Keď vŕzgajú kĺby, ide o skrátenie
šliach a zmenší sa vôľa kĺbov /ohybnosť/. Je to síce fyziologická záležitosť,
ale začína to tiež cez niektorý orgán, inak by sa šľachy neskrátili. Nesieme
problém v sebe. Keď sa to preberie, šľachy sa uvoľnia a kĺb bude chodiť
dobre. Keď sa vydierajú kĺby, svedčí to
o tom, že neporiadok v tele je. Nadobličky
sa starajú o kĺbové mazivo.
Krížová oblasť je oblasť vetra a chladu. Ukazuje, ako
prechádza dráha močového mechúra. V krížovej oblasti kľučkuje, preto sa tej
oblasti hovorí vetra a chladu. Je
to najvýraznejší priestor pre zvýraznenie problému s močovým mechúrom.
Pred močovým mechúrom sú obličky a to sú medziľudské vzťahy. My sa trápime s
medziľudskými vzťahmi, že sa ľudia k nám zle správajú. My ich neberieme takých,
akí sú. V tom je problém ľudí. Etikoterapia pracuje na vytváraní vnútornej
slobody človeka. Kto má
vnútornú slobodu, dáva slobodu všetkým. Kto ju nemá, ostatným berie .
Lakeť - je kontrolovaný hrubým črevom. Onen tenisový lakeť, o
ktorom sa tak často hovorí, to je
záležitosť tenkého čreva. Väčšinou sa robia obklady, obstreky,
ale to, že medzi tým sa zhoršuje vylučovanie vápnika v tenkom čreve a
prestávajú sa dostávať živiny, to už nikto nesleduje. Keby sme ovládali tieto
súvislosti, tak sa nebude riešiť lakeť, ktorým sa aj tak nič nevyrieši, ale
bude sa pátrať po princípe strachu, ktorý poškodzuje tenké črevo. Potom by
nebolo nebezpečenstva tvorenia osteoporózy. Pri osteoporóze v podstate ide iba o nabúranie tenkého
čreva v spojitosti s úzkosťou. Zistíme - tak ako u rakoviny, že
nikto sa do rakoviny
nepresmial, že každý sa pretrápil. Žena, ktorá má osteoporózu
sa tiež trápi. Pri osteoporóze ide o funkčnosť tenkého čreva.
Komu
sa nehýbe zápästie, to je k vôli pľúcam.
Štítna
žľaza ako
problém je taký zriedkavý, že to ani neuveríte. To, čo sa považuje za „štítnu
žľazu", tak to je strach. Je to akoby zhmotnenie problému žalúdka, a žalúdok -
to je strach. Je to asi tak - strach sa prejavuje zvieraním žalúdka a má to
vplyv aj na iné orgány. Strach vám ťahá krk - to sa píše aj v románoch: -
Otvorili sa dvere a kňažnej sa strachom zovrelo hrdlo.
Exémy
- to je pečeň. Pri vyšetrení je zbytočné prísť s dieťaťom,
lebo na vine je matka.
Lupienka
/psoriáza/ je kombináciou pečene a hrubého čreva. Je to intoxikácia
organizmu cez nabúrané hrubé črevo - nečistoty idú do krvi a tie sa potom
dostávajú na povrch.
Horkosť v ústach. To je
nadprodukcia pečeňových a žalúdočných štiav. Pálenie žáhy.
Rada:
2 lyžičky plnotučnej horčice prehltnúť. Horčina sa spojí s kyselinami a je vám
dobre.
Existujú
rôzne prípravky, ale najvyššie
zo všetkého je komunikácia o pocitoch. Ľudia sa medzi sebou
bavia o iných ľuďoch, o veciach, o situáciách. To je o ničom, nič to nevyrieši
z môjho vnútra. My sa
máme baviť o pocitu z ľudí, o pocite z vecí a o pocite zo situácií.
Pocit je pretavená vonkajšia
realita našej duše. Keď hovoríme o pocitoch, tak v podstate
dostávame zo seba von nánosy vytvorené našim nerozumným prijímaním vecí. Ak si
nájdete partnera, s ktorým sa dá hovoriť o pocitoch, tak z dostávania sa z
hrubých súčasných vecí sa dostaneme až k veciam, na ktoré si inak nespomenieme.
Avšak tým, že sa pracuje s pocitmi, sme schopní zo seba vytiahnuť veci, o
ktorých teraz chcem hovoriť.
Prečo
sme natoľko citliví a vnímaví, že prijímame tieto veci tak, že na nás majú
vplyv a pritom v podstate o nič nejde? Narodili sme sa s dostatočnou
citlivosťou vo vzťahu k sebe, vzťahu k okoliu a tiež vo vzťahu okolia k nám.
Keď tieto vzťahy nezvládame, tak je to preto, že naša citlivosť je vyššia, ako
tá citlivosť, ktorou sme sa narodili. Za nárast tejto citlivosti môže
niektorý z našich rodičov, ktorý sa na nás zavesil. Hovorí sa o zavesení sa duše na dušu. Tým,
že sa duša v spoločnosti nectí, nepracuje sa s ňou. Hovorí sa len všeobecne o
psychike, čo je o ničom. Múdri rodičia sa nezavesia na svoje deti. Múdri sa
síce môžu zavesiť, ale v 18-tke ich s ťažkým srdcom prepustia. Nemúdri rodičia visia na deťoch celý
život. Tým sebe robia neporiadok v duši a deťom dávajú za úkol
očistene duše na zemi. Keď
je na nás zavesený niektorý z našich rodičov, tak nám zo 100 % berie 40 % hneď
zo štartu, čo je takmer polovica sily osobnosti. So 60 % sa dá žiť. Ale keď
nastane problém, prepadávame sa, siahame do rezerv, dochádza k druhotnému
rozpadu osobnosti a už to začína. Neukončená rodičovská láska prechádza v lásku
patologickú a lásku vražednú. Keď
si so sebou niekoho nesiem, moja citlivosť je oveľa vyššia a ja vzťahy
nezvládam. Práve kvôli tomu sa napĺňa žlčník kameňmi, lebo
oveľa hektickejšie prežívame veci, ktoré u iného človeka prejdú a neurobia
škody. Ale tiež k vôli tomu sa niektorí chlapci neženia, dievčatá sa
nevydávajú, uteká sa do alkoholu, do drog, skáče sa z mosta. Rodičia svoje dieťa neprepustili. Dieťa sa v
určitom období života dostáva do polohy nezvládnutia života. Je jedno, či ide o žijúceho,
alebo nežijúceho rodiča, väzba sa nekončí úmrtím.
Dieťa
vždy poškodí matka v priebehu tehotenstva, inak poškodené dieťa nevzniká.
Všetky mozgové obrny, disfunkcie - hľadáme pravú príčinu - ona sa nájde, matka
sa potrebuje oslobodiť. Ak sa to nepomenuje, celý život žije v nešťastí, prečo
práve ona má poškodené dieťa.
Je
to nerozumnosť ľudí, že neprepúšťajú svoje deti. Môže to byť záležitosť
niekoľkých generácií. Miesto toho, aby sa pozerali na seba, tak sa otočili na
svoje deti. Tieto deti už nemajú šancu nájsť si pohodového človeka, lebo si
hľadajú rovnako „postihnutého", niekoho, kto si nesie bremeno. Tak dochádza k
degenerácii rodov. Dá sa to nazvať až prekliatím rodu.
Deti
majú prísť do života rodičov a odísť. Ale dieťa je často ako kompenzátor
vzťahu, chlap odchádza za mladšou a žena dostáva rakovinu. Keď my sami
nezačneme sami so sebou rozumne zachádzať, nezačneme si vytvárať vzťah k sebe,
ktorý je predurčujúci k zvyšku nášho života, poriadok v nás nikto neurobí. Treba si
zvoliť niektorú z metód, niečo za čím už idem. Ide o akúsi cestu
k sebapoznaniu, alebo uvoľneniu psychického napätia, aby sme sa ozaj mohli
nad sebou zamyslieť a riešiť svoj život.
Pocity
ľútosti, krívd a strachu, ktoré si nosíme, si ľudia tiež prinášajú so sebou.
Prinášame si ich z obdobia nevedomia, z nášho prenatálneho vývoja alebo z
raného detstva do 9 rokov. Keby sme si tieto pocity nepriniesli, tak ich dnes
neprežívame, lebo my by sme ich v racionálnom živote nezískali. Situácie v
živote v nás iba prebúdzajú tieto archetypálne zážitky a my to nevieme riešiť. Dnešný strach nie je dnešným strachom.
Dnešný strach môže byť prebudený strach napr. z 5. mesiaca tehotenstva našej
matky. To všetko rieši etikoterapia. Keď si človek prinesie tieto pocity a
nenesie si „prisatého"rodiča, tak je všetko OK. Avšak, keď si nesiem toho
rodiča na chrbte a k tomu ešte aj pocity ľútosti, krivdy a strachu, tak nielen že nám rodič berie 40 % našej
podstaty, ale tieto pocity sa nám z 20-násobujú práve preto.
Človek, ktorý je takto „nabúraný", tak jeho energetický systém funguje akurát
tak na to, aby mohol zvládnuť základné životné potreby. Ak chce niekde zabrať,
je to pre neho utrpenie a život sa stáva pre neho ozaj zložitým. Komunikáciou o
pocitoch sa tieto veci dajú posunúť do neškodnej polohy, lebo tieto veci sa dajú
nájsť. Dajú sa nájsť pomerne ľahko, lebo keď teraz prežívame nejaký strach
alebo krivdu a budeme sa o tom baviť, tak nám naskočí celá šnúra týchto
pocitov. Problémom je, že o pocitoch by sa nemali baviť dve ženy alebo dvaja
chlapi. Žena je emocionálne vrecko, ona to trúsi a chlap je racionálny. Treba, aby racionálny aj emocionálny
prvok riešili niečo spolu. Zážitková sféra ženy dotvára
jemnosť v racionálnom chápaní muža. Na pocit sa vytvorí dvojaký pohľad. U muža
sa to cez akýsi vonkajší pocit posunie. Medzi partnermi sa zriedka hovorí o
pocitoch, lebo človek má strach, že tým odhaľuje svoje vnútro a ten druhý to
zneužije. On to nemusí zneužiť, ale my sa bojíme. Teda sa to zastaví hneď v
základoch. Rozhovory medzi partnermi fungujú na princípoch: najprv dávaj, potom
ber. Neútočí na nikoho. Začne niektorý z nich: predstav si, dnes som zažila
takúto vec. Taký divný pocit som mala. Muž sa opýta: čo to bolo? Muž musí prísť
s ponukou, ale ja musím vytvoriť tomu druhému pocit, že nemusí mať strach o tom
hovoriť. Ak sa raz
podarí rozvinúť komunikáciu o pocitoch, stáva sa z toho nekonečný príbeh a
nikdy neskončí téma. Treba k tomu odvahu pustiť sa do toho.
Keď
sa trápime, akýmsi spôsobom veci predurčujeme, programujeme si niečo a veci sa
odvíjajú inak. Sme naprogramovaní, dochádza k stretu a z toho ochorieme. Život
treba brať tak, ako ide a k tomu sa dá dopracovať. Snaha, úsilie sú prvoradé.
Ak toto nemáme, nemusíme sa o tom ani baviť.
zdroj: Maci Mac
- Prednáška
Jána Cindlera
- Xenofon:
Vzpomínky na Sokrata
- Chopra,
D.: Sedm duchovních zákonů úspěchu
- Porkin,
R., Stroll, A.: Filozofie pro každého
- Lochmanová,
K.: Vězení s klíčem uvnitř
- Lochmanová,
K.: Dvojí tvář lenosti
- Peseschkian,
N.:Příběh jako pokrm pro dětskou duši
- Osho:
Hořčičné semínko
- Strig,
H. J.: Malé dějiny filozofie
